31. leden 201208:01Autor Izabela Bobulová
Často sa sama seba pýtam, čo je na zime také čarovné. Postupne prichádzam na túto záhadu.
Je to biely mäkký kožúšok, prikrývajúci roztrasené hory. Objíma ich a chráni pred nebezpečenstvom, ktoré na ne číha z kútov veľkého zátišia.
Bielovlasý Pocestný, tak ho volajú. Na chrbáte nosí batoh prítulných vločiek, ktoré, keď vypustí, sa ticho ako spánok vznášajú a utešujú mohutné hory. Po takomto utešení všetky skaly, hory, rieky, rastliny i živočíchy začnú spievať, ba tancovať všetkými farbami.
Načúva srdcom. Nedokáže nikomu skriviť ani vlások. Je nevinný ako detská kolíska, hojdajúca sa nad všetkými ratolesťami. Mrzí ho však len jediná vec. Každý rok prichádza o kamarátov kôli čudným tvorom s dlhými konármi rôznej veľkosti vyrastajucími z maléhom kmeňa, z ktorého vytŕča ešte menšia koruna a na nej dve maličké hniezda. Jeden otvor pri otváraní speiva ako vtáky a pri zatváraní mlčí ako noc. Nemôžem však zabudnúť na taká čudnú vec. Niektoým tvorom trčia z nej ihličky, ale netuším, na čo to všetko slúži. No a tieto zvláštne tvory vyrúbavajú, či dokonca pália jeho najväčších priateľov a jeho domov. Nemá moc byť tu stále po celý rok a žiaľ, vďaka tomu má zviazané ruky. Okrem tohto trápenia je šťastný ako blcha.
Tento rok sa dokonca zaľúbil aj Bielovlasý Pocestný. Na miesto vyvolenej nastúpila Perinbaba v mäkkom kožúšku s diamantovým leskom vlečúca mliečny závoj. Popri nej poskakujú biele periny a odchádzajú spolu s pánom Pocestným ďaleko za krajinu-nekrajinu. Jeho kroky však ostanú nezabudnuté. Kráčajúc po bielom koberci sa na nich pozerá jarná vánok vystupujúc zo svojho brlohu...
Jak vnímáte zimu Vy? Co se Vám na ní líbí? Jaké pocity ve Vás vyvolává? Napište nám na redakce@ycube.cz
