Prahou na vysokej nohe...

14. únor 201322:02Autor Laura Kros

Prahou na vysokej nohe...

Všade sa o Prahe píše ako o „stovežatej“, ale nikde nie je napísané, že je aj „kostkovaná“. O tom, ako blízko môžeme byť „kostkovanej“ Prahe, sme zistili až na vlastných nohách...


Po tom, čo sme sa konečne dostali na hostel, kde sme boli ubytovaní, sme si trochu vydýchli a na nás sa vyvalili prípravy na večerné predstavenie muzikálu Chicago v divadle Pod Palmovkou. Z hostela sme vyšli vyštafírované, nahodili opätky, hviezdny pohľad a išlo sa.. No, až na prvých pár metrov.. To bola ešte super chôdza.. ale niekde desať minút od hostela som už cítila všetky prsty na nohách – a práve tie kostky, tam snáď nie je rovného povrchu – a modlila sa, aby som to prešla dole kopcom k tramvajke.

V žalúdkoch nám začali vyhrávať muzikanti – takmer celý orchester, tak sme sa zastavili ešte na večeru, kde som si konečne sadla a moje nohy pocítili obrovskú úľavu...

Potom sme rýchlo naskákali do tramvajky a cestou na metro som skôr poskakovala, ako išla plynulou chôdzou... a v duchu som nadávala na opätky a čudovala sa, ako pražské ženy zvládajú takúto prechádzku.. Našťastie, nebola som v tom sama.. teda, našťastie – to je „blbé" slovo.. zo solidarity k sebe sme so spolužiačkou Verčou bojovali spoločne..

Po príchode do divadla a hlavne, po zhasnutí svetiel sme sa s radosťou vyzuli, a v tomto stave blaženosti zostali až do konca predstavenia. Najviac komické však bolo, že väčšina ľudí bola obutá v čižmách a teniskách...

Aby tej pražskej romantiky nebolo málo, zašli sme na horúcu čokoládu (čo bolo skôr kakao) a plní eufórie z divadla sa vybrali na metro. Vystúpili sme niekde blízko „Václaváku" a odtiaľ opäť šlapali peši.. nohy nám omŕzali a čím ďalej, tým viac sme zaostávali.. Opätky sa zarývali do škár medzi dlažbou a pre nás sa to stávalo adrenalínovým športom.. postupne sme sa začali vzájomne podporovať a ľudia sa za nami začali otáčať.. (Ani sa im nedivím, vyzerali sme ako s dvoma promile v krvi..)

Cestou k Orloju nás zastavili anglicky hovoriaci turisti a pýtali sa na nejaký klub. Ako odpoveď im muselo stačiť, že sme zo Zlína.. vyzeralo to tak, že my dve s Verčou ten Orloj nestihneme, ale nakoniec všetko dobre dopadlo a so zvonením sme prichádzali aj my.. Najväčším sklamaním však bolo, keď sa tie okienka stále neotvárali...

Postupne sme prechádzali a pokračovali ku Karlovmu mostu, obdivovali vysvietený hrad, otáčali sa za všetkými svetielkami a skúmali zámky (od zamilovaných dvojíc) na nejakom novom, ozdobnom krídle. Nasávali sme atmosféru, mali sme na to dostatok času a priestoru, Verča zvyšok mostu prebehla bosá a skupina na nás stále čakala..

Posledným levelom bolo zdolať cestu do kopca, ale to už bolo jedno.. Väčšina vyhladovaných spolužiakov zatočila do „Mekáču" a my sme zdolávali kopec k hostelu.. V šťastí sme vyšli na najvrchnejšie poschodie, vyzuli topánky a unavení ľahli do postele.

Nočná Praha bola krásna, ba nádherná, všetky historické budovy boli vysvietené, sochy na nás dýchali akoby boli živé, a vitríny prestížnych značiek nás lákali svojim exkluzívnym tovarom...  Najdôležitejšie však bolo to, že sme videli „stovežatú Prahu", a to čo sme v ten deň zažili  bolo plné silných okamihov a nezabudnuteľných zážitkov. 

 Zdroj fotky: fotky.sme.sk

Sdílet článek YCube: Prahou na vysokej nohe...YCube: Prahou na vysokej nohe...YCube: Prahou na vysokej nohe...YCube: Prahou na vysokej nohe...YCube: Prahou na vysokej nohe...YCube: Prahou na vysokej nohe...YCube: Prahou na vysokej nohe...YCube: Prahou na vysokej nohe...YCube: Prahou na vysokej nohe...YCube: Prahou na vysokej nohe...YCube: Prahou na vysokej nohe...YCube: Prahou na vysokej nohe...YCube: Prahou na vysokej nohe...YCube: Prahou na vysokej nohe...YCube: Prahou na vysokej nohe...YCube: Prahou na vysokej nohe...