Na skok so spisovateľom. Absolventský rozhovor.

11. duben 201823:04Autor Klagová Laura

Na skok so spisovateľom. Absolventský rozhovor.

Rodák z Kysúc, milovník prírody ale aj človek ktorý toho veľa prežil! Jozef Marec už 45 rokov pracuje ako detský lekár a skoro 20 rokov sa venuje písaniu kníh. Svoje meno mohol podpísať pod 17 krásnych diel. Vo voľnom čase sa tak tiež venuje zberu roľníckych starožitností, zo života našich Kysuckých predkov, ktoré aj sám rekonštruuje. Taktiež je zakladateľom malého súkromného „Kysuckého“ múzea v ktorom následne tieto pamiatky vystavuje. Múzeum nesie meno Bimaček, podľa jeho prvej knihy.


Detstvo a kariéra.



Tak čo by ste nám tak na úvod o sebe povedal ?

No, ja už mám toho toľko prežite, mám 60 rokov. Som 45 rokov detský lekár a skoro 20 rokov píšem knihy. Napísal som 17 kníh  a okrem toho sa venujem zbieraniu starožitností.  Mám aj súkromné múzeum čo sa volá Bimaček podľa mojej prvej knižky.

 

Odkiaľ vlastne pochádzate 

Pochádzam z Turzovsky. Narodil som sa u Bajakov, na terajšie pomery v gazdovskej rodine. Keď som sa narodil už to nemalo ten efekt. Bolo treba doplácať na to že sme robili vo fabrikách. V podstate som vyrástol na fabrike.

 

Čo mate na Kysuciach najradšej ?

Asi moje detstvo ktoré som prežil. Ale z veľa veci som na kysuciach smutný a za naveľa veci som na rodákov nahnevaný. Mam pomiešanú krv asi zo 4 kysuckých rodín. Ale som tu lebo viete, ked ich miluješ nie je čo riešiť. Sú veci ktoré sa mi nepáčia a sú veci ktoré sú v iných regiónoch viac späté ako tu. Ale aj tí ľudia sú tu veľmi tvrdý a mali ťažký  život. Taká chudoba to nebola v iných regiónoch a to mi povedalo aj veľa čitateľov. Dali mi za pravdu a to aj tých ľudí poznačilo na generácie. A preto vyznievajú Kysučania tvrdo. Moja žena nie je Kysučanka a preto povedala že sme tu ľudia tvrdý a neobyčajný ale s tým sa da žít a ja im rozumiem. Ale nepáči sa mi ten vzťah k prírode a tak lebo veľmi koristnícky žijeme  a to sme zdedili. A nejaké predstavy že sme žili s prírodou nie je pravda. Oni si brali  čo mohli z prírody. A keby mali možnosti čo my, tak by tá príroda vyzerala ešte horšie. A v podstate Valaši, tí si zobrali čo mohli z Kysúc v podstate začali s pasením oviec a potom klčovaním lesov veď to poznáte, strúhanie šindľa a pálenie uhlia. Tie lesy boli v oveľa hrošom stave ako teraz.

 

Vy ste chel byť od malička lekár alebo to prišlo samo ?

To rozhodla rodinná rada. Ja som chcel by jadrový fyzik, to ma bavilo a aj chémia. Ale rozhodlo sa že budem doktor. A hotovo. A tak som nemal na výber, tak by ma asi nefinancovali. Ale ako dedinčan som nebol baránok. Na strednej som mal dvojky z chovania minimálne. Ale zaujímal som sa o rodinu. Dnes sa 8 ročný  chlapec nevie ani vyčúrať. Nik sa so mnou nemaznal, bol som samorast.  Ani profesori neverili, ani susedia že tú školu dám. Ale zaťal som sa lebo som po otcovi a školu som dal s červeným dipólom.

 

Spomenul ste že vás bavila fyzika a chémia, tak prečo potom píšete knihy ?

Je to skok od toho ale kde som začal, mal som skoro 41 rokov takže fyzika a chémia boli v podstate zabudnuté pre toto. Profitoval som ale z mladých rokov.  Väčšina bola zabudnutá a bol som už inde, chápete.

 

O čom najradšej píšete?

Asi o prírode a beletrie. Prakticky je to vždy z prostredia Kysúc. Najradšej píšem beletrie na 10 strán lebo nemá čas, som lenivý a niekedy sa stane že nenapíšem aj 3 mesiace nič. Potom príde ta múza a napíšem aj 2 poviedky za večer. Mam veľké výluky v písaní a strácam niť.  Viete, mám veľa námetov na romány a nahrávok takže veľa príbehov nie je napísaných. Mám ale 3 knihy rozprávok. A spracovanie tých odbornejších veci napr. o ľudovom liečiteľstve a veciach okolo prírody a tak. To mi zabralo asi 10 rokov a teraz pripravujem knihu „ stromy Kysúc" kde som zaznamenal významnejšie drevny z rôznych pohľadov.



Inšpirácie, tvorba a rodina

 


Takže Kysuce sú vašou inšpiráciou ?

Áno v podstate, mám rád príbehy z  pred sto rokov. Mám to rád ľudia hovoria, to si si vymyslel ale nie to som so nevymyslel. Tie príbehy sú dosť temné a mágia tu prekvitala preto to mám rád.  Čim ďalej do brehov bolo, tým viac sa orientovali ľudia na mágiu jak na náboženstvo. Čim nižšie, tým viac do kostola. Veľa etnografov to aj priznalo. Náboženstvo bolo skôr o zvyku a tradícii.

 

Čo vás vie pri písaní nahnevať ?

Nie je toho veľa. Ja píšem kde sa mi chce. Ale nahnevať ma vedia technické problémy. Kde sa mýlim, niečo sa vymaže a tak.

 

Rodina vás v písaní podporuje ?

Čo iné im ostáva?  Je to koníček. Nechodím do krčmy nechodím na poľovačky, nechodím na ryby. Myslím že manžela a mladší syn sú hrdý lebo moje  knihy boli, aj ocenené.  Tak tiež sú to materiály čo nikde inde nenájdete a mam tam aj supervíziu. Takže napr.  pani profesorka Stoličná, doktor Belko a aj pán doktor Langer ktorý založil mnoho skanzenov či vyhral ceny za UNESCO. On sám mi povedal že sa mu nepodarilo to čo mne , čo bola veľká pochvala. Výhoda je že naše Kysucké múzeum nefunguje, to mi tiež pomohlo.  Takže lovím  v týchto vodách. Je to tu ľahšej ako na Liptove či Orave kde to fungovalo dlho na odbornej báze.

 

Pomáha vám rodina pri písaní ?

Nie, asi iba tým že mi dajú pokoj. Ako žena mi uvarí kávu, ale vystačím si sám.


Mate nejakého stáleho ilustrátora ?

Prvé knihy mi ilustroval Ondrej Zimka, tým aj nadobudli tie knihy hodnotu aj pre jeho obdivovateľov. A aj jemu samému sa to páčilo lebo pekne píše aj okrem toho, že maľuje. Potom tu bola Miška Veličková, ktorá ilustrovala moju knihu po prvý krát keď mala   15 rokov, bola velmi šikovná. Kysucké balady a povesti mi ilustrovala pani učiteľka zo ZŠMU pani Duričková a pani Dropová zo Žiliny mi ilustrovala knihu „Poďme sa báť".  To vymyslelo vydavateľstvo a bola to podľa mňa veľmi šikovná voľba.

 


Záujimy, úspechy a odkaz.



Rád čítate ?

Nie, čítam malo, po seba alebo nejaké poviedky či odborné časopisy, nemám trpezlivosť na to. Nechce sa mi to . Musel by som to skôr prečitať naraz, ako to odložiť. Nerád sa k tomu vraciam. Na ZŠ ma fascinoval napr. Viktor Hugo. Ale teraz fakt radšej nejaké kratšie poviedky. Nemám tu trpezlivosť proste. Ja sám mám teraz napr. tak že mam rozpísané 4 knižky a z toho 1 už 13 rokov. Radšej neskôr dotvorím. Som autor, ktorý netvorí ucelene, vždy píšem na čo mam najviac chuť. Teraz napr. tie stromy, moje články o nich vychádzali na kysuciach v novinách na pokračovanie, ľudia hovorili daj to do knižky, ale manžela ma tlačila do toho najviac, hovorila urob to. Povedal som si že dobre, chcem aby to bola autorská knižka aby texty a fotky boli moje ale aby to bolo aj kvalitne. 


Čo považujete za najväčší úspech ?

Asi mojich synov ktorý sú na vlastných nohách a aj to,že mám už mám 35 rokov milujúcu manželku. Všetky tie ostatné veci, ja to nevnímam , ja som len využil možnosti takže môj úspech je rodina.

 

Čo by ste odkázal mladším generáciám ?

Čítajte knihy, nevenujte sa tak elektronike, vidím to každý deň v práci, majú problémy ktoré doteraz neboli. A ja to vidím ako doktor, je to nová závislosť. Pohyb je to čo mladý potrebujú.

 

Sdílet článek YCube: Na skok so spisovateľom. Absolventský rozhovor.YCube: Na skok so spisovateľom. Absolventský rozhovor.YCube: Na skok so spisovateľom. Absolventský rozhovor.YCube: Na skok so spisovateľom. Absolventský rozhovor.YCube: Na skok so spisovateľom. Absolventský rozhovor.YCube: Na skok so spisovateľom. Absolventský rozhovor.YCube: Na skok so spisovateľom. Absolventský rozhovor.YCube: Na skok so spisovateľom. Absolventský rozhovor.YCube: Na skok so spisovateľom. Absolventský rozhovor.YCube: Na skok so spisovateľom. Absolventský rozhovor.YCube: Na skok so spisovateľom. Absolventský rozhovor.YCube: Na skok so spisovateľom. Absolventský rozhovor.YCube: Na skok so spisovateľom. Absolventský rozhovor.YCube: Na skok so spisovateľom. Absolventský rozhovor.YCube: Na skok so spisovateľom. Absolventský rozhovor.YCube: Na skok so spisovateľom. Absolventský rozhovor.